Červen 2017

Brati(žiadna)sláva.

24. června 2017 v 22:22 | Lucia
Hlavné mesto. Vizitka našej krajiny, kultúry a ľudí. To je Bratislava. Po dnešnej ceste s MHD som ostala priam rozčarovaná a začala som rozmýšlať nad tým, prečo je náš národ taký, aký je.

Na Zlatých pieskoch som nastúpila na električku a so mnou aj pomerne veľký počet cestujúcich. Keďže bolo teplo, ľudia sa zrejme šli osviežiť k jazeru. No mnohí z nich (viac než polovica) bola osviežená aj iným druhom tekutiny. V momente, ako som sa ocitla v električke, zacítila som alkoholové výpary. Sadla som si na miesto k oknu a pustila som sa do čítania knižky. Za mňa si sadla skupina štyroch hlučných ľudí, ktorých asi nik nenaučil brať ohľad na druhých. Z telefónu si na plné "gule" púšťali najnovšie letné hity, nahlas sa smiali, vykrikovali a popíjali pivko. Už vtedy som vedela, že z môjho kľudného čitania nič nebude. V tom, si predomňa sadol postarší dedko, ktorý na nich začal vulgárne vykrikovať. Samozrejme, že mu to opätovali. A samozrejme som tam bola aj ja. V centre diania.

Akoby toho nebolo dosť, prisadol si ku mne podgurážený menšinový občan so slovami: "Čo to čítaš dievčatko?" Moja ignorácia mu zjavne nedala dostatočne najavo nezáujem o konverzáciu, keďže sa ku mne nahol a začal čítať spolu so mnou. To bola pre mňa posledná kvapka. Postavila som sa a odišla som.

Keď som prestupovala do autobusu, pomyslela som si, že aká zvláštna jazda to bola. No v autobuse ma čakalo niečo podobné. Na vedľajšie sedadlo pri mne si sadol jeden muž. Vyzeral celkom normálne až pokým nezačal telefonovať. Opätovne, boli použité všetky expresívne slová, vulgarizmy a subštandartné výrazy. Čo sa týka hlasitosti, tento telefonát prevýšil predchádzajúcu jazdu o 100%. Agresívny a nervózny pán bol pravdepodobné závislý na automatoch, alebo drogách a v danom momente, nemal to, čo najviac potreboval. Znova ďaľšia krásna jazda s mestskou hromadnou dopravou.

Najkrajšia časť však bola, keď som vystúpila na svojej zastávke. Napriek tomu, že bývam v peknej štvrti s raritnou zeleňou, všade to zapácha. Všade cítiť alkohol, pot a cigarety. Sociálne slabší, ale tí čo chcú byť "cool" majú svoj meeting point práve na mojej autobusovej zastávke. Pozerám na krásny západ slnka a oblohu ružovú ako cukrová vata, v diaľke vidím lesík, stromy a mamičky s kočíkmi a oproti mne sa potáca jeden muž. A tak rozmýšlan, aký je tento svet plný kontrastov. Panenská a nepoškvrnená príroda vs, skazené ľudstvo. Príroda a svet nám toho toľko ponúkajú, no my to vôbec nevyužívame. Každý si je strojcom svojho šťastia a to, čo sa stalo z Bratislavy, je len odrazom ľudí, ktorí v nej žijú.

Taedium urbis.