Březen 2016

Interpretácia básne - Ivan Krasko - Topoľe

12. března 2016 v 20:53 | Lucia
Topole

Hej, topole, tie topole vysoké!
Okolo nich šíre pole -
Čnejú k nebu veľké, čierne
zrovna jako čiesi bôle -
Topole.

Hej, topole, tie topole bez lístia!
Duch jak čísi špatnej vôle
hrdo stoja ošarpané,
v mraze, vetre nahé, holé
Topole.

Hej, topole, tie topole bez žitia!
Nemo stoja v úzkom kole
- prízraky sťa z nirvány by -
pozerajú v prázdno dole
topole.

Hej, tie hrdé, vysočizné topole!
Ako vzhľad ich duch môj mizne...
Hore...? Dolu...? Do nirvány...?
-Ako havran ošarpaný

do noci...



Báseň Ivana Kraska, Topole, má pochmúrny, negatívny charakter, typický pre predstaviteľa literárnej moderny, konkrétne symbolizmu. Je to lyrická prírodná báseň zo zbierky Nox et Solitudo, v ktorej môžeme vnímať prírodné a psychické dianie ako 2 reálne existujúce kontexty. V básni, sa dajú spozorovať prvky charakteristické pre Kraska, ako je seba analýza, alebo oscilácia medzi snahou o naplnenie zmyslu života a rezignáciou. Prírodná tematika sa tu prelína s osobnými pocitmi autora. Symbol topoľov predstavuje slovenský ľud. Ľudia majú rôzne, ťažké osudy, no nevzdávajú sa.,, hrdo stoja ošarpané" -snažia sa vytvoriť akúsi rezistenciu. Prvé verše z prvých 3 strof poukazujú na postupné vytrácanie pozitivity, radosti. Krasko prirovnáva topole, k ľudu ale aj k sebe samému. Pociťuje smútok, postupné vytrácanie života. Vnútorne upadá a nevládze už vzdorovať smútku. Na tragizmus poukazuje aj kontrast výzoru topoľov v 1 strofe a ďalších dvoch. Tento pocit upevňuje aj slovné spojenie ,, havran ošarpaný,, , kde Krasko využil havrana ako symbol smrti, zúfalosti, neschopnosť vrátiť čas.
Krasko svoju výpoveď upevňuje využitím refrénu, ktorý zastáva výraznú funkciu rytmického a kompozičného členenia básne. Za opakovací segment si vybral slovo rovnomenné s názvom básne, čím na konci strofy pripomína symbol utrápených ľudí, smútku. V priebehu básne sa autor uberá do prázdnoty, nevie kam má ísť, čo má robiť. Symbolicky tu využil slovo ,, nirvána,, čím vyznačuje ničotu, útek z reality. Čo sa týka kompozičnej stránky, Krasko v tejto básni využíva voľný veršový systém, neuplatňuje rytmus. Týmto kompozičným delením v čitateľovi vyvolal neusporiadaný pocit, jemný chaos, ktorý by sa dal aplikovať aj na autorov psychický stav, ktorý opisuje v básni. Taktiež tu využíva aj veršový presah, kde myšlienka z jedného verša presahuje aj v druhom, čím v nás vyvoláva dlhšiu emóciu z daného veršu. Využíva tu rôzne epitetá ( ,, nahé, holé topole,,) , prirovnania (,, príznaky sťa z nirvány by,, ,, ako havran ošarpaný,,), no azda najsilnejšie pocity, emócie v čitateľovi zanechajú už spomenuté symboly. Môžeme tu spozorovať aj využitie anafory a postupnej gradácie, teda klimaxu. Samotná báseň je ukončená apoziopézou, čím Krasko zanecháva kompozičný pocit neukončenosti, no významovo báseň ukončil.