Sedím tak v izbe pozerám na gramofón, ako sa krúti platňa, a rozmýšlam či je na svete ešte nejaký tínedžer čo počúva Bacha na platni. Toccata fuga D mol skončila, vymieňam platňu na Rolling Stones. Popritom sa učím na zajtrajšiu skúšku z Teórie literatúry a nadávam si, že som sa začala učiť príliž neskoro. Darmo, veci viem robiť len pod tlakom. Cez tieto voľné dni som druhý krát prečítala knihu My deti zo stanice Zoo, a akkurát čítam deviaty krát Tovar.V týchto knihách akoby neexistoval tenzívno-detenzívny oblúk. Mám pocit že tam prevláda len tenzia, Napätie. Musím podotknúť že som naivno- sentimentálny čitateľ s prvkami diskurzívneho čítania (haha) Preto, keď čítam tieto knihy, akoby som v nich žila, no zároveň si uvedomujem že to nieje realita. Napriek tomu, sú to vlastne autobiografické diela, čiže to realita je. To mi je irónia. Zisťujem že pociťujem deficit napätia a preto sú všetky moje výlevy myšlienok viac negatívne ako pozitívne. Niečo s tým treba spraviť!
Rozmýšľam, že by som sa stala obeťou novoročného klišé: nový rok- nové ja. Ale to nieje moc môj štýl. Myslím si, že keď je človek pripravený na zmenu, cíti to sám, a nepotrebuje žiadny nový rok aby tú zmenu vykonal. Predsalen je to globálne propagované že nový rok je niečo, čo akoby vytváralo nový svet. Nové možnosti, nové rozhodnutia, nové .... čo nové? Však je to len obyčajné číslo v kalendári, ktoré sa zmení. Aj ja si každodenne mením ponožky a nevravím si :,, Dnes si dám nové ponožky, a schudnem 10 kíl!" Keď budem chcieť, tak to spravím aj 29. februára pre mňa za mňa...
Väčšína novoročných predsavzatí je stále o seba zapieraní. Schudnem, prestanem fajčiť/piť/drogovať, budem lepší človek, zapriem sa a budem milšia, len treba potlačiť svoju osobnosť a individualitu. Nieje naša povaha, naša unikátnosť, práve to čo vytvára našu celkovú náturu a temperament?
Preto si myslím, že novoročné predsavzatia sú absolútne zbytočné, a aj tak nikdy nevydržia dlhšie ako týždeň.
Rozmýšľam, že by som sa stala obeťou novoročného klišé: nový rok- nové ja. Ale to nieje moc môj štýl. Myslím si, že keď je človek pripravený na zmenu, cíti to sám, a nepotrebuje žiadny nový rok aby tú zmenu vykonal. Predsalen je to globálne propagované že nový rok je niečo, čo akoby vytváralo nový svet. Nové možnosti, nové rozhodnutia, nové .... čo nové? Však je to len obyčajné číslo v kalendári, ktoré sa zmení. Aj ja si každodenne mením ponožky a nevravím si :,, Dnes si dám nové ponožky, a schudnem 10 kíl!" Keď budem chcieť, tak to spravím aj 29. februára pre mňa za mňa...
Väčšína novoročných predsavzatí je stále o seba zapieraní. Schudnem, prestanem fajčiť/piť/drogovať, budem lepší človek, zapriem sa a budem milšia, len treba potlačiť svoju osobnosť a individualitu. Nieje naša povaha, naša unikátnosť, práve to čo vytvára našu celkovú náturu a temperament?
Preto si myslím, že novoročné predsavzatia sú absolútne zbytočné, a aj tak nikdy nevydržia dlhšie ako týždeň.

Pridávam môj obľúbený obrázok týždňa.