Leden 2016

Najkrajšia päťka.

5. ledna 2016 v 21:25 | Lucia
Koncerty, festivaly a všetky hudobné udalosti sú pre mňa niečím viac, ako pre ostatných. Keď som smutná tak spomínam na ne, keď som veselá tak spomínam na ne, keď sa nudím tak spomínam na ne, alebo keď sa musím učiť tak spomínam na ne. Skrátka, myslím na ne dosť často a mám ich veľmi rada. Preto som sa rozhodla, akosi si zrekapitulovať najlepšie koncerty roku 2015.

5. Foals
Boli super, poznala som skoro všetko, spravili skvelú šou, no akosi mi celý koncert pokazili ľudia okolo mňa. Ľudia ktorý nebrali ohľad na nikoho okolo seba. Viem, že pri takejto kapele to patrí k celkovej atmosfére, no odtiaľ-potiaľ. Pogovanie okolo mňa skončilo poranením mojej nožičky. Ale hudba a šou skvelá.

4. Franz Ferdinand (and Sparks)
Frantíci prišli na letisko, mali skvelý koncert, no vedela by som si to predstaviť s jednou menšou zmenou. Bez Sparks. Aj keď je ich spoločný album vcelku dobrý, no nemá to ten správny šmrc a ráz klasického Franza Ferdinanda. Keby nezahrali vypalovačky typu Michael, Do you want to, Walk away alebo najznámejšiu Take me out, tak by som tam asi zaspala.

3. Cinematic orchestra
Toto bol jeden z najemotívnejších a najkrajších koncertov celkovo, nie len čo sa týka roku 2015. Tie kreatívne, originálne variácie aké dokáže toto zoskupenie vytvoriť su ozaj unikátne. Milo ma prekvapilo aj publikum, ktoré bolo najdisciplinovanejšie aké som kedy videla. Celý koncert som len stála so zatvorenými očami, čerpala hudbu a odišla domov neskutočne obohatená.

2. Die Antwoord
Pravý opak predchádzajúceho prípadu. Najviac psychicky zaťažujúci koncert. Neustále blikajúce svetlá, basy, hluk, brnenie, telo na tele a dokonalá šou. Nikdy som túto skupinu nepočúvala, ich texty a piesne som brala ako recesiu ale musím uznať, koncert bol vynikajúci. 2 hodiny som sa nevedela pohnúť a dav ma unášal so sebou. Bizarnosť tohto vystúpenia podčiarkli animácie a ilustrácie na pódiu, no v tomto kontexte som bola ochotná akceptovať ich. (lietajúce penisy a rôzne iné bizarnosti). Každopádne, cítila som sa ako na rave party z roku 1997
( https://www.youtube.com/watch?v=C8G8cdbPmp8 )

1. Florence + the machine
Nielen najlepší koncert tohto roka, ale celého môjho života. Môj sen sa splnil na ostrove v strede Dunaja na pomedzí Budy a Pešti, kde som sa cítila ako doma. Ako som už písala v minulom článku, slová ktoré by opísali môj pocit z tohto koncertu ešte neboli objavené.

ďaľšie koncerty ktoré tiež stoja za spomenutie: Lola Marsh, Saténové ruky, Selah Sue, The Maccabees, Katarzia, José Gonzales, Mo, Jungle.....

nový rok?

4. ledna 2016 v 18:47 | Lucia
Sedím tak v izbe pozerám na gramofón, ako sa krúti platňa, a rozmýšlam či je na svete ešte nejaký tínedžer čo počúva Bacha na platni. Toccata fuga D mol skončila, vymieňam platňu na Rolling Stones. Popritom sa učím na zajtrajšiu skúšku z Teórie literatúry a nadávam si, že som sa začala učiť príliž neskoro. Darmo, veci viem robiť len pod tlakom. Cez tieto voľné dni som druhý krát prečítala knihu My deti zo stanice Zoo, a akkurát čítam deviaty krát Tovar.V týchto knihách akoby neexistoval tenzívno-detenzívny oblúk. Mám pocit že tam prevláda len tenzia, Napätie. Musím podotknúť že som naivno- sentimentálny čitateľ s prvkami diskurzívneho čítania (haha) Preto, keď čítam tieto knihy, akoby som v nich žila, no zároveň si uvedomujem že to nieje realita. Napriek tomu, sú to vlastne autobiografické diela, čiže to realita je. To mi je irónia. Zisťujem že pociťujem deficit napätia a preto sú všetky moje výlevy myšlienok viac negatívne ako pozitívne. Niečo s tým treba spraviť!
Rozmýšľam, že by som sa stala obeťou novoročného klišé: nový rok- nové ja. Ale to nieje moc môj štýl. Myslím si, že keď je človek pripravený na zmenu, cíti to sám, a nepotrebuje žiadny nový rok aby tú zmenu vykonal. Predsalen je to globálne propagované že nový rok je niečo, čo akoby vytváralo nový svet. Nové možnosti, nové rozhodnutia, nové .... čo nové? Však je to len obyčajné číslo v kalendári, ktoré sa zmení. Aj ja si každodenne mením ponožky a nevravím si :,, Dnes si dám nové ponožky, a schudnem 10 kíl!" Keď budem chcieť, tak to spravím aj 29. februára pre mňa za mňa...
Väčšína novoročných predsavzatí je stále o seba zapieraní. Schudnem, prestanem fajčiť/piť/drogovať, budem lepší človek, zapriem sa a budem milšia, len treba potlačiť svoju osobnosť a individualitu. Nieje naša povaha, naša unikátnosť, práve to čo vytvára našu celkovú náturu a temperament?
Preto si myslím, že novoročné predsavzatia sú absolútne zbytočné, a aj tak nikdy nevydržia dlhšie ako týždeň.
Pridávam môj obľúbený obrázok týždňa.